Majstrovstvá Slovenska

     Väčšina z vás už vie, že som členkou dobrovoľného hasičského zboru v Trstenom, ale možno niektorých tým teraz prekvapím. Pravidelne sa zúčastňujeme na kolách hasičskej ligy a súťažíme v kategórii dorasteniek. Teto rok bol významný, pretože na krajskom kole v Lokci sme vo svojej kategórii zvíťazili a prepracovali sme sa až na majstrovstvá Slovenska.
     Konali sa v dňoch 9.-10. júla na štadióne v Dubnici nad Váhom. Zúčastnilo sa tu 32 mužstiev z celého Slovenska, aby si preverili svoju zručnosť a obratnosť v hasičskej štafete a požiarnom útoku. Súťažilo sa v 4 kategóriách: dorastenky, dorastenci, ženy a muži. Dorastenky, tedy my, a dorastenci súťažili 9. júla.
     Náš tréner spolu so starostkou Trsteného zariadili autobus, aby sme sa tam mali ako dostať. Samozrejme spolu s nami išiel aj celý fanclub, aby nás podporil. Každá jedna z nás bola veľmi nervózna, ale aj nadšená, ako to tam bude všetko prebiehať. Cesta ubehla tak rýchlo, že sme si to ani neuvedomili a už sme tam aj boli. Zvedavé sme vystúpili, ale hneď nás omráčilo horúce letné počasie. Lenže my sme sa nevzdali. Išli sme si prezrieť ovál, kde sa mala behať štafeta, a ihrisko, kde sa mal behať požiarny útok. Všetko bolo perfektné! O chvíľu prišiel na rad nástup. Boli sme prekvapené, ako to všetko zorganizovali. Každý tím mal priradeného vlastného rozhodcu, ktorý s ním pochodoval. Boli sem rozdelení podľa krajov. V každej skupinke bol jeden tím dorastencov a jeden dorasteniek z toho ktorého kraja. 

Po príhovoroch sme dostali polhodinovú prestávku a potom sa začalo súperenie. Najprv prebehla súťaž v štafete a potom prišiel na rad útok. V každej disciplíne sme mali dva pokusy a bral sa do ten lepší čas. V štafete pretekali ako prvé dorastenky a po nich dorastenci. Po odbehnutí oboch pokusov štafety sme boli na druhom mieste. Veľmi nás potešilo, aký sme podali výkon. Avšak  všetky sme boli vyčerpané a ani sparné počasie nám nepomáhalo. Neustále pálilo slnko a bolo veľmi teplo. Nebol tam ani kúsok tieňa, kde by sme sa mohli ukryť. No predsa sme museli v sebe nájsť silu a pokračovať ďalej. 

Nasledovala disciplína - požiarny útok. Tento útok bol odlišný od ostatných, ktoré sme predtým cvičili. Pri tých predchádzajúcich stačilo zhodiť terč a čas sa zastavil. Lenže tu sa súťažilo na 10 litrové nástrekové terče. Pre naše prudárky  to bolo niečo úplne nové. Ani sme sa nenazdali a už sme boli nastúpené na vykonanie disciplíny. Ja som nebola príliš nervózna, lebo útok som nebežala, bola som náhradníčka. Baby si nastúpili na štart a po chvíľke zaznel výstrel. Všetko vyzeralo podľa našich predstáv. Až keď sa to zrazu  pokazilo. Miška, naša B-éčkarka, pomáhala vystierať hadice, aby išla voda rýchlejšie a pri tom sa jej hadica omotala okolo prstu a vykĺbila jej ho. Našťastie útok zvládla dokončiť. Okamžite ju tréner odviezol do nemocnice, kde ju ošetrili. Napriek tomu pred nami bol ešte pokus. Pri poslednom útoku som Mišku nahradila ja. Nešlo nám už o nič, len sme to chceli mať za sebou. 

Všetky sme boli vystresované, ale museli sme súťaž dokončiť. Opätovne sem stáli na štarte, síce ja po prvýkrát, a zaznel výstrel. išlo nám to ako po masle, košík sadol, každá spravila svoj spoj a už sme bežali. Prudárky nastriekali 10 litrov do terčov a čas sa zastavil. Na naše prekvapenie bol druhý útok lepší ako prvý. Vydýchli sme si a čakali, kým odsúťažia ostatné družstvá. Potešili sme sa, keď sa vrátila Miška s úsmevom na tvári a obviazanou rukou. S napätím sme spoločne čakali na vyhodnotenie. Celkovo sme skončili na 4. mieste. Veľmi nás to prekvapilo a spoločne sme sa tešili. Nakoniec všetko dopadlo relatívne dobre. 
     Na majstrovstvách sme sa zúčastnili po prvýkrát. Pre každú z nás to bola skvelá životná príležitosť, pri ktorej sme videli a hlavne zažili ako prebiehajú väčšie, dôležitejšie súťaže.   

 

 

Dorastenky a dorastenci Žilinský kraj

Trstené - dorastenky

 

Znova 17 (recenzia)

     
     Teenager Mike O’Donnel (Zac Efron) má všetko po čom túži. Je úspešný športovec, obľúbený v kolektíve, čaká ho štipendium na univerzite a je šťastne zaľúbený. Počas rozhodujúceho zápasu sa dozvie od svojej priateľky Scarlet, že je tehotná. Náhle sa však rozhodne všetkého sa vzdať a oženiť sa.

     O 25 rokov neskôr si dospelý Mike (Matthew Perry) uvedomuje, že jeho život nie je taký, aký chcel a očakával. Odišiel od svojej manželky Scarlet (Leslie Mann), býva u najlepšieho kamaráta Neda (Thomas Lennon), jeho kariéra vo farmaceutickej spoločnosti stagnuje a jeho vzťah s vlastnými deťmi je na bode mrazu. Začne premýšľať  nad súčasným životom a vracia sa na mieste, kde to všetko začalo. Do školy. Uvažuje nad tým, aké by to bolo keby... a v tej chvíli ho zastaví školník a splní mu jeho sen.

     Mike sa vracia do študentských rokov ako 17-ročný teenager. V škole sa dostáva do blízkosti svojich detí, spriatelí sa s nimi a pomáha im. Prostredníctvom nich sa dostáva aj ku svojej žene a zbližuje sa s ňou. Mike sa ocitá znova v tej istej životnej situácii a musí si vybrať medzi rodinou a sľubnou kariérou. Čo myslíte, čo si vyberie?

      Tento film pôsobí na diváka veľmi upokojujúco a zároveň mu prináša myšlienky na zamyslenie. Podľa mňa, si každý z tohto filmu vezme ponaučenie. :)







Trailer:
17 again HD 

Fotogaléria:

Mike so svojou dcérou

 

 

 

 

 

Mike so svojím synom

Mike so Scarlet

Mikov najlepší kamarát Ned

Viacrozmerný zážitok :) (duchovný a športový rozmer)

     Väčšina mojich kamarátov žije aktívnym spôsobom života. Robia viacero druhov športov, ako napríklad lyžovanie, skialpinizmus, horolezectvo a mnohé iné. Už dlhšiu dobu sa snažili zlákať ma aby som vyskúšala niečo nové, pre mňa neznáme. Pokúšala som sa tomu vyhýbať, a celkom sa mi to aj darilo, kým som sa s nimi nevybrala na túru.
     Zo začiatku vyzerala všetko úplne normálne, ako kedykoľvek predtým. Išli sme na Babky a z nich na Chatu pod Náružím. Najedli sme sa a oddýchli si. Keď tu zrazu chalani vybrali z batohov horolezecké výstroje. V tej chvíli mi už bolo všetko jasné. Ich plán začal vychádzať. Vyzbrojení dobrou náladou a pocitom víťazstva (len na strane chalanov) sme vyšli z chaty. Vôbec som nevedela kam ideme, cítila som sa dezorientovaná. Ale onedlho som pred sebou zbadala obrovskú skalu a adrenalín mi v tele stúpol svetelnou rýchlosťou. Snažila som sa pretvarovať. „Veď predsa ja liezť nepôjdem,“  hovorila som si v duchu.Kamaráti sa pripravili a začali liezť. Ako prvý išiel Dano, po ňom nasledoval Marek a Rado. Pod skalou sme ostali už len dvaja, ja a Vlado. A vtedy sa to stalo. „Si na rade,“ povedal, podávajúc mi sedačku. V tom momente som celá zbledla a začala som protestovať, ale nič mi nepomáhalo. O chvíľu som mala na sebe sedačku a lezečky a už ma aj istil o lano. Nevnímala som nič okolo seba a začala som liezť. Ten pocit, ktorý som cítila bol neuveriteľný a ťažko opísateľný slovami. Na jednej strane som sa neskutočne bála a na druhej som sa cítila úplne voľná. Mala som pocit, že odstraňujem zákony zemskej gravitácie. Každým výstupom vyššie som bola bližšie k nebu a to pôsobilo ukľudňujúco. Čoskoro som bola hore pri chalanoch. A ten výhľad. To bolo niečo prekrásne, očarujúce a veľkolepé. Celé okolie som mala ako na dlani. Pri pohľade na tú krásu som cítila Božiu prítomnosť všade okolo seba.
     Tento zážitok patrí medzi moje nezabudnuteľné a kamarátom, ktorí mi to umožnili som nesmierne vďačná.

Dámska jazda ( chata Červenec )

    S kamarátkami sme sa dohodli, že cez prázdniny podnikneme nejakú dámsku jazdu. Zo začiatku vyzeralo všetko ružovo. Dohodli sme sa, že pôjdeme na chatu a prespíme tam jednu noc. Lenže, objavil sa tu jeden háčik, ktorý všetko skomplikoval. Nevedeli sme sa zhodnúť na termíne. Ale našťastie zopár „dobrých duší“ urobilo ústupky a mohli sme ísť. 
     Vyrazili sme v utorok ráno. Bol to veľmi horúci augustový deň, ale my sme sa nevzdali. Cesta k nášmu cieľu -chate- nám trvala dlhšie ako obvykle. Bolo to asi spôsobené tým, že sme neustále niečo rozoberali a klebetili. Typické ženy. :) Počas túry sme si spravili približne tri prestávky, počas ktorých sme sa snažili nabrať čo najviac síl. Onedlho sme zbadali lúku a vedeli sme, že náš cieľ nám je už na dosah. Každá z nás zvýšila tempo a ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa pred chatou. Hneď sme sa šli ubytovať, vybaliť a hlavne prezliecť. Každej z nás už v bruchu vyhrávali muzikanti, a tak sme si pripravili spoločný obed. Bola nás plná kuchyňa. Ani jedna neostala s prázdnymi rukami. Uvarili sme si špagety s mortadellou. Nevyzerali príliš chutne, ale zlepšil ich postrúhaný syr. Po výdatnom jedle sme si išli sadnúť na terasu a relaxovať. Veľmi dobre sme sa zabávali a neuvedomovali sme si ako dlho sme tam sedeli. Na nebi už veselo tancovali hviezdy spolu s mesiacom. Bola to nezabudnuteľná noc. Ale zrazu sa všetko zmenilo. Z ničoho nič sme začuli praskanie konárov a zbadali sme medzi stromami svietiace oči. Všetky sme sa zľakli a čo najrýchlejšie sme utekali dnu do chaty. Úplne vystrašené sme išli radšej do svojich izieb a ľahli sme si spať, Na druhý deň sme sa dozvedeli od chatára, že v noci sa okolo chaty potuloval medveď. Ukázal nám dvere od drevárne. Boli úplne rozbité! Ale on bol pokojný, akoby sa ani nič nestalo. Nevedeli sme to pochopiť, asi si už zvykol na návštevy medveďa. Nakoniec sme si išli radšej zbaliť veci a vybrali sme sa domov.
     Na túto dámsku jazdu spomína každá z nás už len s úsmevom, aj keď vtedy nám nebolo všetko jedno.

    
     

„Odvážni možno nežijú dlho, ale opatrní nežijú vôbec“ - úvaha

     V tomto citáte sa ukrýva významná životná pravda. Aj vývoj celého ľudstva, podľa mňa, je založený na skutkoch a činoch odvážnych ľudí.

     Ale čo odvaha vlastne znamená? Môj názor je, že pre každého z nás predstavuje niečo iné. Pre niektorých je napríklad vystúpenie pred davom ľudí odvážny skutok, ale na druhej strane skutoční speváci alebo rečníci s tým nemajú žiadny problém. Iní, zasa pokladajú skok s padákom, bungee -jumping a iné extrémne športy za veľmi odvážny čin. Ľudia, ktorí sa profesionálne venujú takýmto adrenalínovým  športom, to pokladajú za súčasť ich života, ktorí si vychutnávajú plnými dúškami.

     Odvaha podľa mňa znamená prekonanie vlastného strachu, trémy alebo ľudských hraníc.Všetci by sa mali pokúsiť prekonať svoj strach a byť odvážni. Mohli by spoznať nové, pre nich nepoznané okamihy života

Korčulovanie - Výklad

     V dnešnej dobe máme viac druhov športu. Medzi populárny šport 90.-tych rokov patrí aj jazda na kolieskových korčuliach.
     Je vhodná pre všetky vekové kategórie. Šetrí kĺby, organizmus pri tomto športe spaľuje kalórie a trénujete si celé svoje telo. Je to  vytrvalostný šport a je mimoriadne vhodný na chudnutie. Voľným tempom telo spáli približne toľko joulov, čo predstavuje  asi jeden kompletný obed. Jazda na kolieskových korčuliach je veľmi obľúbeným spôsobom trávenia voľného času pre mnohých ľudí. Môže byť aj ideálnym relaxom pre celú rodinu. Jazda na korčuliach je najlepšia cez krásne slnečné dni od jari až do konca babieho leta. Počas nej urobíte niečo pre svoje zdravie a naviac ešte aj spoznáte krásy prírody. Na korčuliach sa dostanete aj tam, kde nemôžu  chodiť autá. Pri korčulovaní nesmiete zabudnúť na vlastnú bezpečnosť. Potrebujete helmu a chrániče na kolená, lakte a zápästia.

     Existujú rôzne štýly korčulovania, od jednoduchého až po akrobacie vo voľnom štýle. Je len na vás , čo si vyberiete.