Vyrazili sme v utorok ráno. Bol to veľmi horúci augustový deň, ale my sme sa nevzdali. Cesta k nášmu cieľu -chate- nám trvala dlhšie ako obvykle. Bolo to asi spôsobené tým, že sme neustále niečo rozoberali a klebetili. Typické ženy. :) Počas túry sme si spravili približne tri prestávky, počas ktorých sme sa snažili nabrať čo najviac síl. Onedlho sme zbadali lúku a vedeli sme, že náš cieľ nám je už na dosah. Každá z nás zvýšila tempo a ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa pred chatou. Hneď sme sa šli ubytovať, vybaliť a hlavne prezliecť. Každej z nás už v bruchu vyhrávali muzikanti, a tak sme si pripravili spoločný obed. Bola nás plná kuchyňa. Ani jedna neostala s prázdnymi rukami. Uvarili sme si špagety s mortadellou. Nevyzerali príliš chutne, ale zlepšil ich postrúhaný syr. Po výdatnom jedle sme si išli sadnúť na terasu a relaxovať. Veľmi dobre sme sa zabávali a neuvedomovali sme si ako dlho sme tam sedeli. Na nebi už veselo tancovali hviezdy spolu s mesiacom. Bola to nezabudnuteľná noc. Ale zrazu sa všetko zmenilo. Z ničoho nič sme začuli praskanie konárov a zbadali sme medzi stromami svietiace oči. Všetky sme sa zľakli a čo najrýchlejšie sme utekali dnu do chaty. Úplne vystrašené sme išli radšej do svojich izieb a ľahli sme si spať, Na druhý deň sme sa dozvedeli od chatára, že v noci sa okolo chaty potuloval medveď. Ukázal nám dvere od drevárne. Boli úplne rozbité! Ale on bol pokojný, akoby sa ani nič nestalo. Nevedeli sme to pochopiť, asi si už zvykol na návštevy medveďa. Nakoniec sme si išli radšej zbaliť veci a vybrali sme sa domov.
Na túto dámsku jazdu spomína každá z nás už len s úsmevom, aj keď vtedy nám nebolo všetko jedno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára