Znova 17 (recenzia)

     
     Teenager Mike O’Donnel (Zac Efron) má všetko po čom túži. Je úspešný športovec, obľúbený v kolektíve, čaká ho štipendium na univerzite a je šťastne zaľúbený. Počas rozhodujúceho zápasu sa dozvie od svojej priateľky Scarlet, že je tehotná. Náhle sa však rozhodne všetkého sa vzdať a oženiť sa.

     O 25 rokov neskôr si dospelý Mike (Matthew Perry) uvedomuje, že jeho život nie je taký, aký chcel a očakával. Odišiel od svojej manželky Scarlet (Leslie Mann), býva u najlepšieho kamaráta Neda (Thomas Lennon), jeho kariéra vo farmaceutickej spoločnosti stagnuje a jeho vzťah s vlastnými deťmi je na bode mrazu. Začne premýšľať  nad súčasným životom a vracia sa na mieste, kde to všetko začalo. Do školy. Uvažuje nad tým, aké by to bolo keby... a v tej chvíli ho zastaví školník a splní mu jeho sen.

     Mike sa vracia do študentských rokov ako 17-ročný teenager. V škole sa dostáva do blízkosti svojich detí, spriatelí sa s nimi a pomáha im. Prostredníctvom nich sa dostáva aj ku svojej žene a zbližuje sa s ňou. Mike sa ocitá znova v tej istej životnej situácii a musí si vybrať medzi rodinou a sľubnou kariérou. Čo myslíte, čo si vyberie?

      Tento film pôsobí na diváka veľmi upokojujúco a zároveň mu prináša myšlienky na zamyslenie. Podľa mňa, si každý z tohto filmu vezme ponaučenie. :)







Trailer:
17 again HD 

Fotogaléria:

Mike so svojou dcérou

 

 

 

 

 

Mike so svojím synom

Mike so Scarlet

Mikov najlepší kamarát Ned

Viacrozmerný zážitok :) (duchovný a športový rozmer)

     Väčšina mojich kamarátov žije aktívnym spôsobom života. Robia viacero druhov športov, ako napríklad lyžovanie, skialpinizmus, horolezectvo a mnohé iné. Už dlhšiu dobu sa snažili zlákať ma aby som vyskúšala niečo nové, pre mňa neznáme. Pokúšala som sa tomu vyhýbať, a celkom sa mi to aj darilo, kým som sa s nimi nevybrala na túru.
     Zo začiatku vyzerala všetko úplne normálne, ako kedykoľvek predtým. Išli sme na Babky a z nich na Chatu pod Náružím. Najedli sme sa a oddýchli si. Keď tu zrazu chalani vybrali z batohov horolezecké výstroje. V tej chvíli mi už bolo všetko jasné. Ich plán začal vychádzať. Vyzbrojení dobrou náladou a pocitom víťazstva (len na strane chalanov) sme vyšli z chaty. Vôbec som nevedela kam ideme, cítila som sa dezorientovaná. Ale onedlho som pred sebou zbadala obrovskú skalu a adrenalín mi v tele stúpol svetelnou rýchlosťou. Snažila som sa pretvarovať. „Veď predsa ja liezť nepôjdem,“  hovorila som si v duchu.Kamaráti sa pripravili a začali liezť. Ako prvý išiel Dano, po ňom nasledoval Marek a Rado. Pod skalou sme ostali už len dvaja, ja a Vlado. A vtedy sa to stalo. „Si na rade,“ povedal, podávajúc mi sedačku. V tom momente som celá zbledla a začala som protestovať, ale nič mi nepomáhalo. O chvíľu som mala na sebe sedačku a lezečky a už ma aj istil o lano. Nevnímala som nič okolo seba a začala som liezť. Ten pocit, ktorý som cítila bol neuveriteľný a ťažko opísateľný slovami. Na jednej strane som sa neskutočne bála a na druhej som sa cítila úplne voľná. Mala som pocit, že odstraňujem zákony zemskej gravitácie. Každým výstupom vyššie som bola bližšie k nebu a to pôsobilo ukľudňujúco. Čoskoro som bola hore pri chalanoch. A ten výhľad. To bolo niečo prekrásne, očarujúce a veľkolepé. Celé okolie som mala ako na dlani. Pri pohľade na tú krásu som cítila Božiu prítomnosť všade okolo seba.
     Tento zážitok patrí medzi moje nezabudnuteľné a kamarátom, ktorí mi to umožnili som nesmierne vďačná.

Dámska jazda ( chata Červenec )

    S kamarátkami sme sa dohodli, že cez prázdniny podnikneme nejakú dámsku jazdu. Zo začiatku vyzeralo všetko ružovo. Dohodli sme sa, že pôjdeme na chatu a prespíme tam jednu noc. Lenže, objavil sa tu jeden háčik, ktorý všetko skomplikoval. Nevedeli sme sa zhodnúť na termíne. Ale našťastie zopár „dobrých duší“ urobilo ústupky a mohli sme ísť. 
     Vyrazili sme v utorok ráno. Bol to veľmi horúci augustový deň, ale my sme sa nevzdali. Cesta k nášmu cieľu -chate- nám trvala dlhšie ako obvykle. Bolo to asi spôsobené tým, že sme neustále niečo rozoberali a klebetili. Typické ženy. :) Počas túry sme si spravili približne tri prestávky, počas ktorých sme sa snažili nabrať čo najviac síl. Onedlho sme zbadali lúku a vedeli sme, že náš cieľ nám je už na dosah. Každá z nás zvýšila tempo a ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa pred chatou. Hneď sme sa šli ubytovať, vybaliť a hlavne prezliecť. Každej z nás už v bruchu vyhrávali muzikanti, a tak sme si pripravili spoločný obed. Bola nás plná kuchyňa. Ani jedna neostala s prázdnymi rukami. Uvarili sme si špagety s mortadellou. Nevyzerali príliš chutne, ale zlepšil ich postrúhaný syr. Po výdatnom jedle sme si išli sadnúť na terasu a relaxovať. Veľmi dobre sme sa zabávali a neuvedomovali sme si ako dlho sme tam sedeli. Na nebi už veselo tancovali hviezdy spolu s mesiacom. Bola to nezabudnuteľná noc. Ale zrazu sa všetko zmenilo. Z ničoho nič sme začuli praskanie konárov a zbadali sme medzi stromami svietiace oči. Všetky sme sa zľakli a čo najrýchlejšie sme utekali dnu do chaty. Úplne vystrašené sme išli radšej do svojich izieb a ľahli sme si spať, Na druhý deň sme sa dozvedeli od chatára, že v noci sa okolo chaty potuloval medveď. Ukázal nám dvere od drevárne. Boli úplne rozbité! Ale on bol pokojný, akoby sa ani nič nestalo. Nevedeli sme to pochopiť, asi si už zvykol na návštevy medveďa. Nakoniec sme si išli radšej zbaliť veci a vybrali sme sa domov.
     Na túto dámsku jazdu spomína každá z nás už len s úsmevom, aj keď vtedy nám nebolo všetko jedno.